Happy end sa nekonal! V americkom štáte Georgia popravili v stredu Troya Davisa, odsúdeného za vraždu policajta z roku 1989. Prípad pritiahol medzinárodnú pozornosť a najmä kritiku zo strany ochrancov ľudských práv.
Išlo totiž o jeden z najkontroverznejších prípadov v USA za posledné desaťročia. Od procesu v roku 1991 totiž viacerí svedkovia stiahli alebo pozmenili svoje výpovede. Podľa odsúdencových právnikov boli dôkazy voči nemu sfalšované a zavádzajúce.
Čo sa stalo 18.augusta 1989?
V osudný večer Troy Davis spolu s kamarátom navštívili jednu oslavu a pri odchode z nej okolo nich prešlo auto, z ktorého na nich vykrikovali ľudia. Nasledoval výstrel a jeden pasažier zostal postrelený. Davis a kamarát sa následne stali svedkami potýčky medzi Sylvesterom Colesom a bezdomovcom. Podľa obvinenia mal najprv Davis svojou pištolou napadnúť bezdomovca, na čo zareagoval člen bezpečnostnej služby a bývalý policajt Mark MacPhail, ktorý chcel spor urovnať. Davis ho mal následne dvomi ranami do srdca a tváre zastreliť.
Čo sa ale v noci 18. augusta naozaj stalo, zostáva aj dodnes záhadou. Celý proces proti Davisovi odštaroval Sylvester Coles, ktorý na druhý deň večer išiel na políciu, a nahlásil im napadnutie bezdomovca. Podľa neho to bol Troy Davis. Polícia sa výpovede chytila a začala podozrievať Davisa aj z vraždy bývalého policajta.
Súdny proces a trest smrti
Aj keď vyšetrovatelia vražednú zbraň nikdy nenašli a nepotvrdili sa ani odtlačky prstov a DNA, podarilo sa im nájsť 9 kľúčových svedkov, ktorí mali potvrdiť, že za všetkým stojí Troy. Na súde bol Davis obvinený zo všetkých priestupkov a žaloba mu navrhovala trest smrti, čo neskôr porota aj odsúhlasila. Nič už na veci nezmenilo ani to, že 7 z 9 svedkov neskôr svoje výpovede odvolali a niektorí z nich hovorili o policajnom nátlaku.
Troy Davis bol odsúdený na smrť 30. augusta 1991. Od toho dátumu stihlo ubehnúť 20 rokov, počas ktorých sa odsúdený a jeho právnici snažili podávať odvolania a žiadosti o nové konania. Všetky boli ale postupne zamietnuté a uznania sa nedočkali ani petície, ktoré postupne spisovali aj úplne neznámi ľudia. Za Davisa sa dokonca prihovárali svetové osobnosti ako laureáti Nobelovej ceny mieru a pápež Benedikt XVI.
Termín popravy
Prvý termín popravy bol stanovený na 17.júla 2007, no obhájcom sa ho podarilo odložiť. Nový proces ale nedosiahli a tak nasledoval druhý termín. Udalosti sa takto zopakovali ešte dvakrát a až na štvrtý pokus sa poprava aj vykonala. Stalo sa tak v stredu 21.septmembra, teda včera.
Posledné slová
Troy Davis sa za celý čas k vražde nepriznal a neustále tvrdil, že na mieste vraždy síce bol, ale odišiel skôr, ako sa niečo udialo. Preto aj jeho posledné slová nehovorili nič iné: "Je mi ľúto vašej straty (rodina policajta), ale ja som vám syna, otca a brata nezabil. Prosím, nevzdávajte to a zistite pravdu". Na záver už len dodal: "Nech Boh požehná vaše duše."
Poprava očami reportéra AP:
"Zakrátko som si všimol, že poprava Troya Davisa je iná než ostatné, o ktorých som informoval. Keď som sa viezol k väznici, videl som davy protestujúcich ľudí a skupinu najmenej 50 novinárov.
Písal som už približne o desiatich popravách v Georgii. Žiadna z nich nie je ľahká. Ale táto bola oveľa nezvyčajnejšia.
Vedľa mňa sedeli štyria reportéri, ktorí mali byť svedkami popravy. Čakali sme vyše štyri hodiny v ponurej väzenskej čakárni. Trochu sme sa rozprávali a špekulovali nad tým, či americký najvyšší súd zakročí. V tom čase tam bol pokoj.
Približne o 22.30 h vošiel dozorca a spýtal sa: 'Ste pripravení?'
Odviedli nás do bielej dodávky a po absolvovaní niekoľkých bezpečnostných prehliadok nás doviedli k nízkej bielej budove na okraji väzenia, ktorá slúži ako smrtiaca komora. Sledovali sme, ako do budovy vchádza syn zavraždeného policajta Mark MacPhail mladší. Za ním kráčal Jason Ewart, advokát odsúdeného. Dorazila dodávka okresného koronera.
Keď sme sa dostali dnu, zamestnanci väznice už priväzovali Davisa k ležadlu. Davisa oddeľovalo sklené okno s vytiahnutým závesom od svedkov, ktorí sedeli na troch radoch sedadiel. Bolo nás asi dvadsať.
Davis hľadal Ewarta, ktorý jemne prikývol, keď sa im stretli pohľady a pevne si pozreli do očí. MacPhail mladší, sediaci v prvom rade, sa sústreďoval na Davisa.
Keď prišiel čas na posledné slová, Davis sa chopil chvíle. Rozprával rýchlo a s istotou.
Rodine MacPhailovcov povedal, že necíti zodpovednosť za smrť: 'Udalosť, ktorá sa stala v tú noc, nebola moja chyba. Nemal som zbraň. Ja osobne som nezabil vášho syna, otca a brata. Som nevinný.'
Davis vyzval svojich zástancov, aby 'pokračovali v boji' za odhalenie pravdy. A krátko predtým, ako mu v žilách začali prúdiť smrtiace látky, povedal svojim katom: 'Nech Boh spasí vaše duše.'
Davis rýchlo zažmurkal. Pevne stisol viečka. Záves sa zatiahol."