Deň s otvorenými ústami a zatajeným dychom.

Celý deň bol o čakaní na ďalšiu medailu. Brali by sme akúkoľvek, ale najviac sme verili, že to bude zlatá. Náš poslucháč - vyslaná spojka nám posielal fotky z areálu. "Už sedím v prvom rade. Michal sa bol pozrieť na trať. Videl som Hochšíkov. Mišo už ide. Zatiaľ prvý. Škoda už je druhý. Najhoršie môže byť štvrtý. Medaila, perfektné!"

Nejako podobne sme prežívali bronzovú jazdu a Michalovu 5. olympijskú medailu aj v našom štúdiu. Bez dychu a pádlovali sme s Michalom. Už, už aby bol koniec vysielania a my aby sme čím skôr prišli do Slovenského domu. Po bronzovej Bartekovej už presne vieme, kam sa postaviť, aby sme mali dobré zábery. Možno aj preto bolo viacerým čudné, čo robíme polhodinu pri stolíku s koláčmi. Oplatilo sa čakať. Ďalší olympijský deň s pocitom hrdosti na Slovensko a vďaky Michalovi Martikánovi.

Zajtra by sme mohli v našom skyboxe pri koláčoch byť opäť. Tak si držme palce!