
TOMÁŠ
Pekny vecer, ked uz sa blizi ta skutocna zima, mam pre Vas jeden letny, pre niekoho mozno aj vtipny pribeh. Takze, tam kde sa piesok lial a voda sypala....nie, to nie je dobrý začiatok. Začnem proste tak, ze sme minule leto boli s kamaratmi oslavovat leto a zivot na jednej chate v chatovej oblasti Senec a.k.a slovenský Dubai.
Moj plan bol ten vecer hlavne prezit a nevidiet vnutro chatoveho zachoda. Ked sme konecne prisli, necakane na mna prisiel smutok a vnutorne som si povedal, ze dnes to nie je ten vecer, ked by som si mal vypit. Co ale cert nechcel, doniesol som si 2 flase 0,5 litra dobrej slovenskej borovicky, tak som velmi rychlo prehodnotil svoje priority.
Na druhy den rano, som sa spokojny zobudil, aka dobra bola zase raz party, sice som mal okno, ani obraz ani zvuk z predchadzajuceho vecera, ale aj tak som citil, ze sme sa zabavili. Ked zrazu v tom mojom polospanku, zo 10 ludi zacalo na mna kricat. Aky som k...t, a ine invektiva. Najprv som nechapal, ale postupne v tom kriku mi ludia zacali vysvetlovat co sa stalo.
Zaciatok bol este v pohode, ako som mal vypite, tak som najprv skopol taku striesku, co bola pri grile. To este kazdy pochopil. Ked som ale skakal rovno do ziveho plota, a spravil tam dieru ako v animovanych filmoch, schopnost chapania mna ako rozumnej osoby sa pomaly vytracala. Tak ma kamarati odtiahli do vnutra chaty a polozili na gauc. A vtedy som to cele zaklincoval. V noci som sa postavil a v strede obyvacky som vytiahol moj ohavny ud, ako to nazval majitel chaty, a zacal som mocit na koberec, sedacku, televizor a celu radu nabytku, co bola v okoli. Vtedy pristupil spominany majitel, a dvoma dobre mierenými ranami ma vypol a spadol som do vlastnej mlacky.
Ked som si vsetko toto vypocul, nechcel som verit, ze by som bol nieco takehoto schopny. Bohuzial zostali po mne dokazy. Tak ma cela ta masa ludi na chate bez lutosti vyhodila. Vysiel som z chaty a rozmyslal co budem robit. Peniaze na vlak ani autobus som nemal a bolo mi blbe sa vratit naspat. Mobil vybity. V tej chvili mi skrsol v hlave uzasny napad. Pojdem pesi, ved to nie je az tak daleko.
Tak som sa vydal na cestu, ozbrojeny iba iPodom a mikinou na hlave, kedze bolo asi 38 stupnov a nechcel som dostat upal. Samozrejme, ako naschval sa mi vybil ipod po 3 pesnicke. Takze som si povedal, no co, budem kracat v tichu. Kracal som a kracal, cez hory a doly, az som dosiel po asi hodine ku jednej zmrzline. Tam som si vypytal od pani pohar vody a ked som jej vysvetlil, ze idem pesi do BA, tak mi dala este aj 2 kopceky zdarma. Stastny, prestasny som sa pobral dalej po starej ceste.
Cesta mi trvala na tom teple 4 a pol hodiny, takze som bol vyprahnuty ako pust Gobi. Samozrejme, ked clovek prichadza do BA, z pravej strany vidi Vajnorske jazero. Tak som si povedal, preco sa neist okupat. Vyzliekol som sa do treniek a zacal plavat. V hlave mi vyrila jedine myslienka, nemozem sa napit. Bohuzial, ked sa mi dostala prva voda, ta svieza jazerna voda do ust, tak som neodolal a vypil jej asi 2 litre na ex. Ked som doplaval, obliekol som sa a isiel zahanbeny domov. Na nohach otlaky ako cela noha 13 rocneho dievcata.
Z tohto zazitku som sa este dlho spamataval, ale teraz uz sa na tom iba smejeme. Takze pesi zo Senca do Bratislavy, v tichu a v 38 stupnoch je mozne sa dostat za 4 a pol hodiny. Vedecky potvrdene.
Moj plan bol ten vecer hlavne prezit a nevidiet vnutro chatoveho zachoda. Ked sme konecne prisli, necakane na mna prisiel smutok a vnutorne som si povedal, ze dnes to nie je ten vecer, ked by som si mal vypit. Co ale cert nechcel, doniesol som si 2 flase 0,5 litra dobrej slovenskej borovicky, tak som velmi rychlo prehodnotil svoje priority.
Na druhy den rano, som sa spokojny zobudil, aka dobra bola zase raz party, sice som mal okno, ani obraz ani zvuk z predchadzajuceho vecera, ale aj tak som citil, ze sme sa zabavili. Ked zrazu v tom mojom polospanku, zo 10 ludi zacalo na mna kricat. Aky som k...t, a ine invektiva. Najprv som nechapal, ale postupne v tom kriku mi ludia zacali vysvetlovat co sa stalo.
Zaciatok bol este v pohode, ako som mal vypite, tak som najprv skopol taku striesku, co bola pri grile. To este kazdy pochopil. Ked som ale skakal rovno do ziveho plota, a spravil tam dieru ako v animovanych filmoch, schopnost chapania mna ako rozumnej osoby sa pomaly vytracala. Tak ma kamarati odtiahli do vnutra chaty a polozili na gauc. A vtedy som to cele zaklincoval. V noci som sa postavil a v strede obyvacky som vytiahol moj ohavny ud, ako to nazval majitel chaty, a zacal som mocit na koberec, sedacku, televizor a celu radu nabytku, co bola v okoli. Vtedy pristupil spominany majitel, a dvoma dobre mierenými ranami ma vypol a spadol som do vlastnej mlacky.
Ked som si vsetko toto vypocul, nechcel som verit, ze by som bol nieco takehoto schopny. Bohuzial zostali po mne dokazy. Tak ma cela ta masa ludi na chate bez lutosti vyhodila. Vysiel som z chaty a rozmyslal co budem robit. Peniaze na vlak ani autobus som nemal a bolo mi blbe sa vratit naspat. Mobil vybity. V tej chvili mi skrsol v hlave uzasny napad. Pojdem pesi, ved to nie je az tak daleko.
Tak som sa vydal na cestu, ozbrojeny iba iPodom a mikinou na hlave, kedze bolo asi 38 stupnov a nechcel som dostat upal. Samozrejme, ako naschval sa mi vybil ipod po 3 pesnicke. Takze som si povedal, no co, budem kracat v tichu. Kracal som a kracal, cez hory a doly, az som dosiel po asi hodine ku jednej zmrzline. Tam som si vypytal od pani pohar vody a ked som jej vysvetlil, ze idem pesi do BA, tak mi dala este aj 2 kopceky zdarma. Stastny, prestasny som sa pobral dalej po starej ceste.
Cesta mi trvala na tom teple 4 a pol hodiny, takze som bol vyprahnuty ako pust Gobi. Samozrejme, ked clovek prichadza do BA, z pravej strany vidi Vajnorske jazero. Tak som si povedal, preco sa neist okupat. Vyzliekol som sa do treniek a zacal plavat. V hlave mi vyrila jedine myslienka, nemozem sa napit. Bohuzial, ked sa mi dostala prva voda, ta svieza jazerna voda do ust, tak som neodolal a vypil jej asi 2 litre na ex. Ked som doplaval, obliekol som sa a isiel zahanbeny domov. Na nohach otlaky ako cela noha 13 rocneho dievcata.
Z tohto zazitku som sa este dlho spamataval, ale teraz uz sa na tom iba smejeme. Takze pesi zo Senca do Bratislavy, v tichu a v 38 stupnoch je mozne sa dostat za 4 a pol hodiny. Vedecky potvrdene.