Prvá jednotka, maturita, titul, prvé zamestnanie.. určite aj ty dúfaš a veríš v to, že raz budú môcť byť tvoji rodičia na teba pyšní a že sa budú radovať z úspechov, ktoré si dosiahol. To je všetko krásne, no ruku na srdce, jestvujú veci, s ktorými sa svojim rodičom nikdy nepriznáš. Radšej..
Vždy chceme, aby boli na nás hrdí
Niekedy je ťažké priznať si pred rodičmi, že sme sa mýlili
Čapicu, ktorú ti kúpili, si si dal dolu hneď, ako si sa stratil z dohľadu
Vždy si v rozpakoch, keď je vo filme romantická scéna, zatiaľ čo oni sedia vedľa teba
Vždy sa snažíš preď nimi vyzerať zodpovedne, nezávisle a dospelo
"To som bol ja, kto rozbil vtedy tú vázu. Prepáč mami.."
Dávno si vedel, kto v skutočnosti nosí darčeky, ale hral si to ďalej
"Mami strašne mi chýbaš, ale zrejme si to nechcem priznať sama pred sebou.."
Aj keď si dospelý, v ťažkých chvíľach si vždy praješ mať ich pri sebe
Často si nemotorne menil tému, len aby si nemusel priznať ťažkosti
Vždy si v rozpakoch, ak máš s nimi hovoriť o skutočne dôležitých veciach
