Život píše rôzne príbehy. Aj veselé a vtipné, aj tie smutné. S jedným takým sa nám ozvala poslucháčka Janka.

Ahojte, chalani. Nedá mi nepodeliť sa s Vami o môj "príjemný zážitok". Ako všetci vieme, posledné dni sme mali tropické noci. (písala to ešte minulý týždeň – pozn. red.) Ale k veci..

Bývam v prenajatom byte v Žiline. Vzhľadom k tomu, že v byte je stále teplo, noci bez otvorených okien by sme asi nezvládali. Preto vetráme aj v noci. To ale nie je nič prekvapivé. Za to mňa čakalo prekvapenie včerajšiu noc.
Klasika.. poznáte to.. človek sa pred spaním napije a potom potrebuje ísť na toaletu aj v noci. Opäť žiadne prekvapenie. Tak ako každú noc, tak i tú včerajšiu som sa zobudila a so zalepenými očami som sa vybrala na toaletu. Na tom by nič nebolo keby som nedostala poriadny šok .

Pozerám do záchodovej misy a vidím tam niečo plávať.. Prvé, čo ma napadlo bolo, že spolubývajúca asi niečo spláchla. Vyzeralo to ako zhnitý list. Potom som sa ale pozrela bližšie a čo nevidím? Ono to má uši. Ono to má aj krídla. Až po chvíľkovom štúchaní do tohto "čuda" som zistila holý fakt, že v našom byte došlo k samovražde.

Chúďa malý netopier sa isto chcel napiť vody a utopil sa. Samozrejme, najprv som sa na tom smiala, ale potom som si uvedomila, že aké to majú ťažké aj zvieratká. Teraz si ale kladiem otázku, či mám všade rozložiť kelímky s vodou alebo zatvárať okná, alebo držať nočnú stráž a vyháňať nových "spolubývajúcich". A ak si kladiete otázku, či som to nebola ja alebo moja spolubývajúca.. Nie.. nechováme netopiere na byte a ani ich po nociach nechytáme preto, aby sme ich topili. Prajem pekný víkendík.

PS: v prílohe aj foto.