Tieto jemne nepríjemné dni trvajú u nás zvyčajne týždeň. Znamená to, že sa v noci nespí, ale plače (nurofeny, panadoly, géliky ani nič podobné u nás veľmi nezaberá), takže uspávačky na rukách, rovno sa k tomu pridá upchatý nos, takže nemôže ani dýchať - to aby toho nemal málo. Keďže má upchatý nos a dýcha ústami, nevie udržať v ústach cumeľ, takže keď sa mu aj podarí zaspať, zobudí ho buď bolesť, upchatý nos alebo vypadnutý cumeľ. Horúčka k tomu musí byť, bez toho by to bola nuda.
A keď je dieťa nevyspaté, je mrzuté. A keď je mrzuté, mama má smolu. Varím veľmi narýchlo (na jedlá, ktoré treba variť viac ako hodinu, ani nepomyslím), lebo umrnčaného Miša mám zaveseného na nohe. A počas týchto dní nerobím nič, len tak levitujem okolo Miša s 5-litrovou kávou v ruke.
Keď má v týchto dňoch lepší deň, idem ho trochu vybehať vonku - nech zabudne, že ho niečo bolí. Ale keď je celý taký nijaký, že nevládze, hráme sa dnu. Ale to je tiež fajn divočina. Plač vie spustiť aj za to, že mu spadne kocka, že nevie otvoriť bublifuk, že náš kocúr spí... Všetko ho dokáže vytočiť.
Tak sa teraz rovno a verejne ospravedlňujem susedom, ktorí asi trpia tieto dni s nami. Pretože keď Mišovi odsávam sople, plače tak, že to podľa mňa počujú aj v Rakúsku. Gratulujem úprimne mamám, ktoré mi povedia: "Ja ani neviem, kedy môjmu zuby vyšli." Zato ja viem! Aj moje kruhy a vačky pod očami to vedia.
PS.: Počas písania tohto blogu som ho musela ísť pomojkať a uspať 4x. Pre zmenu sa budí na kašeľ. Nestíham napísať viac, prepáčte. Nuž, život jednej mamy.
